Ochranári si tentokrát berú na mušku kurčatá
Po tom ako mimovládna organizácia Humanný pokrok pred niekoľkými rokmi začala ťaženie proti vajciam z klietkových chovov, čo dôsledkom sú dnes drahšie vajcia z alternatívnych chovov, tentokrát si na mušku zobrali brojlerové kurčatá, ktoré údajne trpia "chorobou bielych vlákien.“
Únia hydinárov Slovenska takéto obvinenie rezolútne odmieta. Choroba, ktorú „zistili“ aktivisti z Humanného pokroku s takýmto názvom nie je zadefinovaná v žiadnom vnútroštátnom ani európskom právnom predpise, ktoré sa venujú tejto problematike. Biele pruhy, čiže živočíšne vlákna sú súčasťou hydinového mäsa ako takého. Všetka hydina v SR ako aj v celej EU je chovaná úplne rovnako podľa platných európskych právnych predpisov. Teda úplne rovnaké hydinové mäso ako na Slovensku je predávané v celej EU.
Slovenské farmy chovajú a spracúvajú hydinu pod neustálou kontrolou veterinárnych lekárov a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Len oni sú oprávnení kontrolovať potraviny na našom území, či už z pozície Štátnej veterinárnej a potravinovej správy alebo Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. A nie nejaké skupiny osôb, ktoré na to nemajú oprávnenie, ani laboratórne vybavenie alebo akreditáciu.
Slovenskí chovatelia a spracovatelia hydiny ponúkajú spotrebiteľom hydinové mäso z klasického výkrmu, welfare výkrmu, ako aj pomaly rastúce kurčatá. Je na spotrebiteľovi, aby si vybral, aké hydinové mäso chce kúpiť. V SR sa však kupuje až 75 % hydinového mäsa v akciách za najnižšie ceny.
Pri slovenskej hydine je každý kus, ktorý ide na hydinový bitúnok, skontrolovaný stálym veterinárnym dozorom, ktorým je veterinárny lekár. Ten rozhodne o tom, či spĺňa všetky predpisy legislatívy Európskej únie. Teda či je mäso v poriadku, či je kvalitné, zdravotne nezávadné a či je možné ho umiestniť na trh, kde môže byť predávané iba mäso triedy kvality A.
Slovenskí spotrebitelia sa preto absolútne nemusia obávať konzumácie slovenského hydinového mäsa.
ÚHS v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na Slovensku sa na pultoch obchodných reťazcov nachádza iba 42 % slovenského hydinového mäsa a menej ako 10 % slovenského hydinového mäsa je v SR v stravovacích zariadeniach a v školských jedálňach. Zvyšok hydinového mäsa pochádza z dovozu zo zahraničia. Veľká časť z neho je z tretích krajín, ako Ukrajina alebo Brazília, kde chovatelia hydiny nemusia spĺňať žiadne z podmienok stanove ných v legislatíve EÚ. Hydina je chovaná v oveľa horších podmienkach ako v EÚ a preto aj lacnejšia. Za takéto importované mäso slovenskí hydinári nemajú žiadnu zodpovednosť, preto by mali spotrebitelia kupovať iba hydinové mäso s krajinou pôvodu na Slovensku.