Aktuálny trh s vajcami a čo bude v novom roku
Už tradične pred Vianocami je zvýšený záujem o slepačie vajcia. Z pohľadu slovenských producentov je zásobovanie bezproblémové, je dostatok vajec z rôznych druhov chovu nosníc i všetkých veľkostí. I keď v roku 2025 očakávame opätovné zníženie produkcie konzumných slepačích vajec. Hlavným dôvodom sú prebiehajúce rekonštrukcie klietkových chovov nosníc na alternatívne spôsoby chovu, keďže v alternatívnych spôsoboch chovu je výrazne nižšia produkcia vajec na jednu nosnicu ako aj vyšší ročný úhyn nosníc. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že počas prvého štvrťroku 2025 bola v SR nižšia produkcia vajec kvôli obnove chovu nosníc na farme v Dvoroch nad Žitavou po výskyte vtáčej chrípky v závere roku 2024. Naopak pozitívne vnímame otvorenie úplne novej farmy pre 37 tisíc nosníc vo voľnom výbehu pri Hlohovci v októbri 2025. Prejaví sa to na raste produkcie vajec v SR najmä v nasledujúcich rokoch.
„Rok 2025 bol pre chovateľov náročný z pohľadu zdravotných rizík v chovoch nosníc. Všetci chovatelia uplatňujú celoročne veľmi prísne opatrenia v rámci biosecurity a v období zvýšeného výskytu vtáčej chrípky v rámci EU ich ešte sprísňujú. Vďaka tomu sa na našich farmách podarilo počas zamedziť vzniku ohnísk vtáčej chrípky a pseudomoru hydiny. Tieto choroby postihli v tomto období niekoľko stoviek fariem v rámci EU a z okolitých krajín bol zaznamenaný veľký výskyt najmä v Poľsku, Maďarsku a Nemecku. Vyvolalo to počas roku 2025 nedostatok vajec a spôsobilo to nárast cien vajec v rámci celej Európy,“ hovorí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár .
Pokiaľ ide o štatistiku predaja vajec v SR, zistíme, že najväčšej obľube sa u spotrebiteľov naďalej tešia vajcia z klietkových chovov, ktorých podiel na celkovom predaji je počas roku 2025 priemerne na úrovni okolo 65 %. Dôvodom je ich nižšia cena oproti vajciam z ostatných spôsobov chovu.
Napriek tomu zahraničné obchodné reťazce už od roku 2018 avizujú, že po roku 2025 nebudú predávať vo svojich prevádzkach v SR žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov. Hoci zatiaľ nie je schválený žiadny celoeurópsky ani slovenský právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v klietkových systémoch. To však nič nemení na skutočnosti, že slovenskí chovatelia nosníc začali od roku 2018 postupne s rekonštrukciou klietkových chovov na alternatívne. Tieto rekonštrukcie realizovali prevažne z vlastných finančných prostriedkov a až v roku 2025 bolo zrealizovaných niekoľko projektov s finančnou podporou z prostriedkov z EU.
V úvode roku 2018 sa v SR chovalo v klietkových chovoch 88,8 % nosníc. Do konca roka 2024 sa podarilo na vlastné náklady zrekonštruovať 26,7 % chovov. Ďalšie rekonštrukcie sa realizovali a realizujú počas roku 2025. V septembri 2025 sa na Slovensku chovalo v obohatených klietkových chovoch 55,1 % nosníc, v podstielkových chovoch 36,5 % nosníc, vo voľnom výbehu 8,2 % nosníc a v ekologických chovoch 0,2 % nosníc. Do konca roka 2025 sa podiel klietkových chovov zníži o ďalšie 2-4 %. V EU sa v úvode roka 2025 stále chovalo 38 % nosníc v klietkových chovoch. V rámci krajín strednej a východnej Európy to bolo 50,9 % v Česku, 67,7 % v Poľsku, 67,6 % v Maďarsku, 68,6 % v Lotyšsku a 76,6 % v Litve.
A čo čaká chovateľov nosníc v roku 2026.
„ Predovšetkým permanentné uplatňovanie prísnych pravidiel biosecurity v chovoch nosníc na zamedzenie výskytu vtáčej chrípky a ďalších chorôb hydiny. Pre zabezpečenie reťazcami požadovaných vajec je potreba rekonštrukcie ešte minimálne 15 % chovov z klietkových na alternatívne spôsoby počas roku 2026 cez projekty z prostriedkov EU. To zároveň vyvoláva potrebu investícií na výstavbu nových hál a fariem na chov nosníc ako aj odchov mládok cez projekty z prostriedkov EU s cieľom opätovného zvyšovania sebestačnosti SR v produkcii konzumných vajec. Nuž a samotní spotrebitelia musia počítať s tým, že priemerná spotrebiteľská cena vajec bude zrejme rásť, lebo výrobné náklady na produkciu vajec z podstielkových a voľnovýbehových chovov sú vyššie kvôli väčšej spotrebe krmív, nižšej produkcie vajec a vyšších nákladov najmä na ľudskú prácu. Preto hrozí riziko ďalšieho nárastu dovozu vajec z EU, ale aj z tretích krajín, najmä Ukrajiny ,“ zdôrazňuje D. Molnár. Preto by spotrebiteľ mal veľmi pozorne čítať na škrupine vajca z ktorej krajiny pochádza. Pri označení SK má istotu kvality, čerstvosti a zdravotnej bezpečnosti.