Množstvo podnetov ako obstáť v konkurencii

 

 

Kurčatá s rôznou intenzitou rastu a možnosti ich využitia, príčiny a možnosti detekcie  nedostatkov hydinového mäsa, prečo potrebujú sliepky dostatok svetla, novinky vo výžive hydiny či salmonelové kontroly  v roku 2023 a ich výsledky. To sú niektoré z tém, ktoré odzneli na 31. medzinárodnom seminári  Únie hydinárov Slovenska v podaní odborníkov zo Slovenska, Česka, Maďarska a Holandska.

Jednotiacou ideou všetkých vystúpení bola snaha ukázať na nové trendy v chove a spracovaní hydiny pri dosahovaní ekonomickej rentability a súčasne zabezpečovaní  prirodzených požiadaviek zvierat vrátane ich zdravotného stavu. Vyhodnotenie salmonelových kontrolných programov v rokoch 2022/23 podľa MVDr. Barbory Pavlíkovej zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR ukázalo, že pokiaľ ide o prevalenciu cieľových sérotypov salmonelózy, stanovené ciele sa v súčasnosti na Slovensku napĺňajú. Veterinári najmä v tomto období pozorne sledujú situáciu z pohľadu možného zavlečenia vtáčej chrípky, ktorá by pre chovateľov mohla  znamenať obrovské ekonomické straty, veľké výdavky pre štátny rozpočet a takisto aj riziko možnej adaptácie tohto vírusu na cicavce. Za pozitívum treba považovať skutočnosť, že v slovenských veľkochovoch, na rozdiel od zahraničia, sme v uplynulých rokoch vtáčiu chrípku nezaznamenali. Preto je na mieste apel na drobnochovateľov, aby chránili v týchto zimných mesiacoch svoju hydinu pred migrujúcim vtáctvom a možným zavlečením vtáčej chrípky, čo môže viesť k    následnému ohrozeniu aj  priemyselných chovov.

Vo veľkochovoch hydiny  sa čoraz viac  okrem tradičných rýchlo rastúcich brojlerov presadzujú  tie s pridanou hodnotou,  stredne a pomaly rastúce genotypy. Je to reakcia na zmenu správania sa spotrebiteľov, ktorí čoraz viac vyhľadávajú takéto mäso, ktoré vzhľadom na zvýšené chovateľské náklady je drahšie. Ich porovnanie z pohľadu  úžitkovosti a nákladovosti poskytla Prof. Ing. Eva Tůmová CSc. z Českej zemědělskej univerzity v Prahe. Dlhodobý výskum preukázal, že rýchlorastúce genotypy majú priemerný denný prírastok 65 g a dĺžku výkrmu cca 38 dní, pri stredne a rýchlo rastúcich brojleroch je to 34 g a dĺžka výkrmu až 74 dní. To má dopad na vyššiu  spotrebu krmiva, vody,  na potrebu väčšieho počtu hál, viac pôdy a ďalšie ukazovatele. Trend pomaly rastúcich kurčiat je celoeurópsky a naši chovatelia sa mu musia prispôsobiť, čo už aj robia cez Kura kráľovské, Zlaté kurča a niektoré iné prémiové produkty.

Doc. Ing.  Darina Chodová poukázala na niektoré možné vady hydinového mäsa. Ich príčinami môže byť tepelný stres alebo stres pri preprave. Prejavujú sa najmä svetlejšou farbou prsnej svaloviny. V prípade bielych žiliek na prsnom svalstve ide iba o vizuálny efekt na povrchu mäsa a nemá to vplyv na jeho kvalitu.

V súvislosti so zvyšovaním úžitkovosti zástupca šľachtiteľskej spoločnosti Ing. Pavel Kolník sústredil svoju pozornosť na  potrebu svetla ako jedného z dôležitých faktorov. Svetelné žiarenie je dôležité pre centrálnu sústavu zvierat, pričom sliepky reagujú na   dĺžku denného svetla rôzne. Predlžovanie svetelného dňa urýchľuje pohlavnú dospelosť kuričiek, pri skracovaní je efekt opačný. Čím skôr kurička dospeje, tým skôr začne byť produktívna.

Na nové iniciatívy týkajúce  sa welfare brojlerových kurčiat upozornil hydinárov Ing. Lubor Skalka z COBB Germany. V jednotlivých krajinách sa rôzni aktivisti pasujú do úlohy určovateľov toho, čo a ako má  hydinársky priemysel produkovať. Je tak pri zákaze chovu nosníc v klietkach a postupne prichádzajú s ďalšími požiadavkami týkajúcimi sa napríklad hustoty brojlerov na danú plochu ustajnenia.  Preto je  nevyhnutné, aby hlavným motorom vo welfare brojlerov boli samotní hydinári a nie aktivisti, zdôraznil Ing. Skalka. Podľa jeho slov ochranári síce priznávajú, že legislatívu hydinári neporušujú, ale súčasný stav považujú za nemorálny.

Účastníci odborného seminára ÚHS sa oboznámili aj s novinkami vo výžive hydiny, ekonomickými súvislosťami chovu hydiny v stredoeurópskom priestore, s novinkami  pre producentov vajec v podobe kartónových obalov či novými technológiami vo výrobe kŕmnych aditív.

Ako povedal predseda ÚHS Timotej Husár, vysokokvalifikované vystúpenia jednotlivých prednášajúcich poskytli nielen aktuálne pohľady na hydinárske odvetvie v širokom kontexte jeho fungovania, ale aj nové výzvy, ktoré pred jeho pracovníkmi stoja. Zároveň  ponúkli hydinárom množstvo podnetov pre ich každodennú prácu, aby na trh ponúkali kvalitné a zdravotne bezpečné potraviny.

Únia hydinárov Slovenska tradične ocenila aj dlhoročných pracovníkov v odvetví. Tentokrát to boli Ivan Kaniansky zo spoločnosti NAVI, spol. s r.o., Peter Janek zo spoločnosti JANEK s.r.o., MVDr. Ivan Kostúr zo spoločnosti MACH HYDINA BUDMERICE, s.r.o. a Eduard Ruisl zo spoločnosti BIOGAL a.s.

 

Podporujeme slovenské hydinové výrobky

Mäso z hydiny je symbolom modernej, zdravej a nutrične hodnotnej výživy. Je zdrojom kvalitných bielkovín, obsahuje kompletné spektrum esenciálnych aminokyselín nevyhnutných pre rast, vývoj a regeneráciu organizmu. Tradícia chovu hydiny a produkcie vajec na Slovensku, miliónové investície v posledných rokoch do modernizácie výrobných zariadení a prevádzkových priestorov, špičkový genetický materiál, zdravotne spôsobilé krmivá a kvalitná zootechnika pod stálym dohľadom veterinárnej kontroly sú zárukou toho, že zo slovenských chovov a porážkarní sa produkuje vysokokvalitné a zdravotne bezpečné hydinové mäso a konzumné vajcia. Dozrel čas na to, ako upozorňujú odborníci, aby sme si všetci uvedomili, že potraviny sú základom zdravia.