Odkiaľ je kuracina v závodných jedálňach či reštauráciach?

 

V roku 2015 chovatelia hydiny na Slovensku vyprodukovali 95 295 ton živej jatočnej hydiny, čo predstavuje nárast oproti roku 2014 o 4,2 % - o 3 869 ton. V roku 2015 sa na slovenských hydinových bitúnkoch vyprodukovalo 59 069 ton hydinového mäsa, čo predstavuje nárast oproti roku 2014 o 16 % - o 8 166 ton. Na 1 obyvateľa sme vyprodukovali 10,85 kg hydinového mäsa, čo nás zaraďuje na chvost v rámci EÚ. Sebestačnosť Slovenska v produkcii hydinového mäsa je na úrovni 54 %, čo výrazne zaostáva za priemerom ostatných krajín EÚ ako aj plánovanou sebestačnosťou na úrovni 80 %. V roku 2015 sme vyprodukovali 1 204 miliónov ks vajec, čo predstavuje nárast oproti roku 2014 o 8 % - o 89,3 miliónov kusov. V roku 2015 sa sebestačnosť v produkcii vajec dostala na úroveň 104,3 %.

Vo výrobe hydinového mäsa nie je Slovenská republika už viac ako 10 rokov sebestačná.  V súčasnej dobe je sebestačnosť iba na úrovni 54 %. Dokonca z prieskumu trhu, ktorý v roku 2016 uskutočnila SPPK, vyplýva, že podiel slovenského hydinového mäsa na pultoch obchodných reťazcov je iba na úrovni 38 %. Zvyšok ponuky obchodu predstavuje dovážané hydinové mäso, ktoré je spojené v posledných rokoch s viacerými potravinovými aférami.

Európska únia dbá na to, aby mal spotrebiteľ dostatok informácii o potravinách. Už rok platí nariadenie EK o povinnom značení na obaloch kurčiat, z ktorého sa spotrebiteľ dozvie, kde bolo vychované a cez bitúnok ktorej krajiny prešlo. Podľa toho sa môže zákazník orientovať. Ale čo všetky zariadenia verejného stravovania od školských a závodných jedálni, cez nemocnice, bufety, reštaurácie, hotely, atď. Tam je informovanosť o pôvode kurčiat takmer nulová. Jedno je však známe – dochádza tam k možnému porušeniu potravinovej bezpečnosti, pretože v zariadeniach spoločného stravovania je vysoký podiel (až 90 %) dovážaného hydinového mäsa. Čiže   podiel čerstvého, kvalitného a  veterinármi kontrolovaného slovenského hydinového mäsa je v reštauráciách asi 10 % a v školských stravovacích zariadeniach je to asi 18 %. Ostatné zariadenia podľahli tlaku distribútorov a okolia na prípravu jedla z lacného a najmä nie vždy kvalitného dovážaného hydinového mäsa. Pretože aká cena, taká kvalita.   Preto je nevyhnutné, aby aj cez zariadenia verejného a školského stravovania bolo ponúkané vo väčšej miere  domáce hydinové mäso a domáce potraviny, ktoré podliehajú prísnej kontrole sledujúcej ich kvalitu a zdravotnú bezpečnosť.. ÚHS očakáva, že prachom nezapadne dokument z konca predchádzajúcej vlády. Ide o Zásady pre zvýšenie bezpečnosti a kvality nakupovaných surovín pre hromadné stravovanie, ktoré patrí pod štát či VÚC. Okrem iného by sa do jedálni mali dostávať potraviny krátko po dni výroby a prednosť by mali mať potraviny so Značkou kvality SK. Potrebné je takisto nakupovať potraviny s vysledovateľnosťou pôvodu, preferovať produkty regionálnych výrobcov a zachovávať vlastností potravín tak, aby zabezpečovali výživové potreby stravníkov.  .

V zariadení hromadného stravovania pri otázke, odkiaľ majú kurčatá, dostáva zákazník zväčša odpoveď že od slovenského dodávateľa. Dnes máme iba 3 spracovateľov hydiny na Slovensku, ale slovenských dodávateľov môže byť niekoľko desiatok. Na Slovensku je v súčasnej dobe 46 prevádzok, ktoré prebaľujú zahraničné hydinové mäso, niekoľko desiatok skladov a veľkoobchodníkov, ktorí dodávajú tiež prevažne zahraničné mäso. Preto platí, že slovenský dodávateľ sa nerovná slovenský výrobca.

Slovenskí hydinári produkujú kurčatá, ktoré sú počas celého času výkrmu i spracovania na bitúnku pod stálou veterinárnou kontrolou, nepoužívajú žiadne stimulátory rastu, ale naopak, kvalitné krmivá namiešané podľa najnovších výskumov, kurčatá sa chovajú v moderných halách s čoraz väčším percentom welfare podmienok.

Na druhej strane bolo za posledné roky niekoľko škandálov s potravinami v zahraničí. V poslednom roku sú známe prípady brazílskych kuracích pŕs s antibiotikami, poľských kurčiat so salmonelou, z ktorých sa časť dostala aj do našich školských jedálni alebo falšovanie mäsa v ostatných krajín. A takýchto prípadov je viac. Na začiatku apríla na Morave predávali poľské kuracie mäso, ktoré obsahovalo nepovolené polyfosfáty, ktoré zadržiavajú v mäse vodu. Spomínané mäso obsahovalo menej bielkovín a viac vody ako povoľujú predpisy. V marci v Poľsku objavili biovajcia s vysokým obsahom dioxínov prekročeným až štvornásobne.  Slovenskí hydinári takéto problémy nemajú, kurčatá z ich chovov sú kvalitné a bezpečné.

 

Podporujeme slovenské hydinové výrobky

Mäso z hydiny je symbolom modernej, zdravej a nutrične hodnotnej výživy. Je zdrojom kvalitných bielkovín, obsahuje kompletné spektrum esenciálnych aminokyselín nevyhnutných pre rast, vývoj a regeneráciu organizmu. Tradícia chovu hydiny a produkcie vajec na Slovensku, miliónové investície v posledných rokoch do modernizácie výrobných zariadení a prevádzkových priestorov, špičkový genetický materiál, zdravotne spôsobilé krmivá a kvalitná zootechnika pod stálym dohľadom veterinárnej kontroly sú zárukou toho, že zo slovenských chovov a porážkarní sa produkuje vysokokvalitné a zdravotne bezpečné hydinové mäso a konzumné vajcia. Dozrel čas na to, ako upozorňujú odborníci, aby sme si všetci uvedomili, že potraviny sú základom zdravia.